Hlavným cieľom budovania „gigabitového mesta“ je vybudovať základ pre rozvoj digitálnej ekonomiky a posunúť sociálnu ekonomiku do novej fázy kvalitného rozvoja. Z tohto dôvodu autor analyzuje rozvojovú hodnotu „gigabitových miest“ z hľadiska ponuky a dopytu.
Na strane ponuky môžu „gigabitové mestá“ maximalizovať efektívnosť digitálnej „novej infraštruktúry“.
V priebehu posledných desaťročí sa praxou osvedčila rozsiahla investícia do infraštruktúry na stimuláciu rastu súvisiacich odvetví a vybudovanie dobrého základu pre udržateľný rozvoj sociálnej ekonomiky. Keďže sa nová energia a nové informačné a komunikačné technológie postupne stávajú hlavnou hnacou silou sociálneho a hospodárskeho rozvoja, je potrebné ďalej posilňovať výstavbu novej infraštruktúry, aby sa dosiahol „posunujúci“ rozvoj.
V prvom rade majú digitálne technológie, ako napríklad gigabitové pasívne optické siete, značnú návratnosť investícií. Podľa analýzy spoločnosti Oxford Economics sa za každý 1 dolár nárastu investícií do digitálnych technológií dá zvýšiť HDP o 20 dolárov a priemerná miera návratnosti investícií do digitálnych technológií je 6,7-krát vyššia ako v prípade nedigitálnych technológií.
Po druhé, výstavba gigabitovej pasívnej optickej siete sa spolieha na rozsiahly priemyselný systém a efekt prepojenia je zrejmý. Takzvaný gigabit neznamená, že maximálna rýchlosť na strane terminálového pripojenia dosiahne gigabit, ale že musí zabezpečiť stabilné používanie gigabitovej pasívnej optickej siete a podporiť zelený a energeticky úsporný rozvoj odvetvia. V dôsledku toho gigabitové pasívne optické siete (GPON) podporili návrh a výstavbu nových sieťových architektúr, ako je integrácia cloudových sietí, modely „East Data, West Computing“ a ďalšie, ktoré podporili rozširovanie chrbticových sietí a výstavbu dátových centier, centier výpočtového výkonu a zariadení edge computingu. Podporujú inovácie v rôznych oblastiach informačného a komunikačného priemyslu vrátane čipových modulov, štandardov 5G a F5G, zelených algoritmov na úsporu energie atď.
Nakoniec, „gigabitové mesto“ je najefektívnejší spôsob, ako podporiť implementáciu výstavby gigabitovej pasívnej optickej siete. Po prvé, mestská populácia a priemysel sú husto osídlené a s rovnakým vstupom zdrojov môžu dosiahnuť širšie pokrytie a hlbšie aplikácie ako vidiecke oblasti; po druhé, telekomunikační operátori sú aktívnejší v investovaní do mestskej infraštruktúry, ktorá môže rýchlo priniesť návratnosť. Ako ziskové centrum prijíma metódu „výstavba-prevádzka-zisk“ na podporu, zatiaľ čo pri výstavbe infraštruktúry vo vidieckych oblastiach sa viac zameriava na realizáciu univerzálnych služieb; po tretie, mestá (najmä centrálne mestá) boli vždy nové. V oblastiach, kde sa prvýkrát implementujú technológie, nové produkty a nové zariadenia, bude výstavba „gigabitových miest“ zohrávať demonštračnú úlohu a podporí popularizáciu gigabitových pasívnych optických sietí.
Na strane dopytu môžu „gigabitové mestá“ posilniť pákový rozvoj digitálnej ekonomiky.
Už teraz je axiómou, že výstavba infraštruktúry môže zohrávať pákový efekt pri podpore sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Pokiaľ ide o otázku „najprv sliepka alebo vajce“, pri pohľade späť na rozvoj priemyselnej ekonomiky je vo všeobecnosti najprv technológia a až potom sa objavujú pilotné produkty alebo riešenia; rozsiahla výstavba infraštruktúry, vytvorenie dostatočného impulzu pre celé odvetvie prostredníctvom inovácií, marketingu a propagácie, priemyselnej spolupráce a iných metód umožňuje efektívne realizovať pákovú investičnú hodnotu infraštruktúry.
Výstavba gigabitovej pasívnej optickej siete, ktorú predstavuje „gigabitové mesto“, nie je výnimkou. Keď polícia začala propagovať výstavbu „duálnej gigabitovej“ siete, išlo o umelú inteligenciu, blockchain, metaverzum, video s ultra vysokým rozlíšením atď. Predvečer plnohodnotného vzostupu nových informačných a komunikačných technológií, ktoré predstavuje internet vecí, sa zhoduje so začiatkom komplexnej digitalizácie priemyslu.
Výstavba gigabitovej pasívnej optickej siete nielenže predstavuje kvalitatívny skok v existujúcom používateľskom zážitku (ako je sledovanie videí, hranie hier atď.), ale tiež otvára cestu pre rozvoj nových odvetví a nových aplikácií. Napríklad priemysel živého vysielania sa vyvíja smerom k živému vysielaniu pre každého a vysoké rozlíšenie, nízka latencia a interaktívne možnosti sa stali realitou; zdravotnícky priemysel si uvedomil komplexnú popularizáciu telemedicíny.
Okrem toho, rozvoj gigabitových pasívnych optických sietí pomôže aj k úspore energie a zníženiu emisií a pomôže k včasnej realizácii cieľa „dvojitého uhlíka“. Na jednej strane je výstavba gigabitovej pasívnej optickej siete procesom modernizácie informačnej infraštruktúry, čím sa dosahuje „posun“ na príliš nízku spotrebu energie; na druhej strane sa prostredníctvom digitálnej transformácie zlepšila prevádzková efektívnosť rôznych aktív. Napríklad podľa odhadov môže len výstavba a aplikácia F5G pomôcť znížiť emisie oxidu uhličitého o 200 miliónov ton v nasledujúcich 10 rokoch.
Čas uverejnenia: 26. mája 2023
